Jej maily boli plne optimizmu a zakladnych informacii. Vtedy tak banalnych ale momentalne pre mna neskutocne potesujucich. Pripomenul som si ju znova cez jej riadky. Predstavil som si ju stale s usmevom a odhodlanim naucit sa nieco nove. A slo jej to.
Dakujem ti MAMKA.
Naucila si ma lubit a dala to co kazdi z nas potrebuje. LASKU. Ta je vo mne doteraz. Mam rad pomyslenie na teba. Na tvoju vonu, chut zit a cestovat a spoznavat nove krajiny. Na tvoj boj s malickostami, ktore si zvladla s usmevom. Na to ze si to naucila mna aj brata a aj OCKA. Je to zvlastne ale to ze si odisla sme pocitili a presli s lahkostou o akej by som ani netrufal uvazovat. A aj za to som ti velmi vdacny. Nepripravovala si nas priebezne, vsak ani nebol cas, odisla si nahle.Ale si stale pri mne. Ako moj anjel a strazis moje niekedy sialene kroky a skoky nad priepastami. Vdaka tebe som aky som a vdaka tebe je to vsetko lahsie. Usmev mi nemizne z tvare.
Naucila si ma byt silnym a zvladnut vsetko so stojickym pokojom a hlavne s pozitivnym pristupom. To ze tu niesi fyzicky postrehli ludia pre ktorych si bola urcitou sucastou zivota, tvoji ziaci, priatelia, kolegovia. Ale tvoj dusevny portret je stale tu. Je pred nami a posuva nas v pred. Teda hlavne ma. Mam vela otazok na ktore mi uz nedas priamu odoved, ale som si isty ze vedies moje kroky a smerujes ma k spravnemu cielu. A aj ja mam vela veci ktore som ti mal povedat. Nestihol som. Ale viem, ze presne vies, co to malo byt.
LUBIM TA A NIKDY NEPRESTANEM.
tvoj syn
